Preskočiť na obsah

Poistenie zodpovednosti zamestnanca

Zodpovednosť zamestnanca voči zamestnávateľovi je vymedzená z.č.311/2001 Z.z. – Zákonníka práce. § 182

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Pri štátnych zamestnancoch v služobnom pomere napr. policajti, príslušníci informačnej služby, príslušníci bezpečnostného úradu, colníci, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, sudci alebo prokurátori je maximálna výška škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca uhradiť, je suma rovnajúca sa trojnásobku funkčného platu. 

Pri určení škody sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Za pracovnú činnosť sa považuje:
    1. výkon pracovných činností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu alebo iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa.
    2. služobná cesta alebo tiež návšteva zdravotníckeho zariadenia na príkaz zamestnávateľa.
    3. za pracovnú činnosť sa  nepovažuje cesta do zamestnania a späť

 

Maximálna výška škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca je suma rovná:

    1. štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v pracovnom pomere a zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme a štvornásobku funkčného platu štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere
    2. trojnásobku služobného platu štátneho zamestnanca v služobnom pomere (policajti, SIS, väzenská a justičná stráž, železničná polícia, príslušník bezpečnostného úradu, colníci)
    3. trojnásobku služobného platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru
    4. trojnásobku funkčného platu sudcu alebo prokurátora
    5. tretine dohodnutej odmeny pri dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.